Vzdelávacie programy
AKREDITOVANÝ VZDELAVACÍ PROGRAM
“PSYCHOLOGICKÉ POSUDZOVANIE VIEROHODNOSTI A SÚČASNÉ METÓDY KRIMINÁLNEJ INVESTIGATÍVNEJ A PRÁVNEJ PSYCHOLÓGIE”
Všeobecné informácie o vzdelávacom programe
Vzdelávací program pod názvom: “Psychologické posudzovanie vierohodnosti a súčasné metódy kriminálnej investigatívnej a právnej psychológie” je akreditovaným 6 dňovým intenzívnym vzdelávacím programom. Psychologické posudzovanie vierohodnosti a klamstva vo forenzných a komerčných aplikáciach sa v súčasnej dobe stáva predmetom intenzívneho výskumného a komerčného záujmu viac, než kedykoľvek predtým. Na jednej strane ide o súčasť globálnej bezpečnostnej reakcie svetových spoločenstiev na možné teroristické a iné hrozby súčasnej spoločnosti. Na ďalších úrovniach ide o aktuálnu potrebu spoločnosti zabezpečiť a overiť vierohodnosť informácií, s ktorými prichádza každodenne do styku. Význam uvedených poznatkov sa stáva dôležitým nie len vo forenznej oblasti, napr. pri psychologickom posudzovaní vierohodnosti svedkov alebo obvinených z trestných činov psychológmi, ale využitie je možné aj v oblasti komerčnej bezpečnosti, pri práci právnika, manažéra, pracovníka bezpečnostnej služby atď. Absolvent kurzu sa na míle vzdiali od bežnej populácie, ktorá vykazuje tendenciu, ktorú sociálna psychológia vierohodnosti a klamstva označuje ako: „truth bias“ (predpojatosť k pravde), a posunie sa do spektra psychologických možností, ktoré ponúkajú reliabilné psychologické verbálne, neverbálne a paralingvistické indikátory vierohodnosti a klamstva. Absolvent kurzu sa tak stane profesionálne a kompetentne podozrievavým pri hodnotení takých situácií, akými sú napr. posudzovanie vierohodnosti svedeckých výpovedí z pozície odborného konzultanta (§ 151, zák. č. 301/2005 Z.z.) alebo z pozície súdneho znalca (§ 142, zák. č. 301/2005 Z.z.) pri vypracovávaní znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Absolvent kurzu využije poznatky kurzu aj v komerčnej oblasti a to napr. v oblasti manažmentu a riadenia pracovníkov v rámci aplikácie poznatkov komerčnej a informačnej bezpečnosti, alebo pri posudzovaní vierohodnosti obchodného partnera, taktiež v oblasti personalistiky, kde je to napr. posudzovanie vierohodnosti uchádzača o zamestnanie pri výberovom pohovore. Poznatky z kurzu môžu využiť psychológovia pri odbornej činnosti psychologického posudzovania vierohodnosti, ale rovnako aj pracovníci z radov iných pomáhajúcich profesií, alebo profesií, v ktorých sa pracuje s ľuďmi, ktorí poznatky z kurzu využijú vo svojej každodennej odbornej činnosti. Kurz je ďalej orientovaný na teoretické i praktické poznatky, ktoré umožnia absolventom kurzu aplikovať konkrétne metódy psychológie v oblasti forenznej, súdnej a poradenskej praxe psychológa. Absolvent kurzu získa nie len špeciálne poznatky z oblasti forenznej, kriminálnej a súdnej psychológie, ale aj niektoré poznatky z oblasti kriminológie, kriminalistiky a trestného práva. Absolvent teda získa aj interdisciplinárne poznatky. Kurz je obohatený o analýzu konkrétnych prípadov, ako aj o zaujímavé psychologické posudky a iné materiály z reálnej forenznej praxe, takže absolvent kurzu bude mať utvorený obraz o tom, ako je teória a prax kriminálnej a investigatívnej psychológie vzájomne premostená a bude pripravený tieto poznatky aplikovať v reálnej praxi. Absolvent kurzu získa poznatky, ktoré môže aplikovať nie len vo forenznej praxi, pri vedení výsluchov detí, dospelích či starých ľudí pri spolupráci s políciou alebo súdmi, ale aj v oblasti komerčnej bezpečnosti napr. pri posudzovaní forenznopsychologických aspektov na pracovisku.
Lektor vzdelávacieho programu
Mgr. Bc. Ondrej Kubík, PhD.
Organizačná forma
Prezenčná
Kapacita
Maximálna kapacita kurzu je 30 účastníckych miest
Osvedčenie (diplom)
Áno
Študijné materiály
Účastníci získavajú v cene kurzu elektronické materiály – knihy, štúdie a články týkajúce sa predmetu kurzu.
Cena vzdelávacieho programu
390,-EUR
Kde získať bližšie informácie o vzdelávacom programe
kubik.andrew@gmail.com, 0904 806 617, facebook: Inštitút aplikovanej psychológie, SKYPE: ondro.kubik
Rozsah vzdelávacieho programu:
42 hodín (6 dní)
Ciele vzdelávacieho programu
Cieľom vzdelávacieho programu je získanie teoretických a praktických vedomostí z oblasti psychologického posudzovania vierohodnosti a klamstva v kontexte forenzných a komerčných aplikácií, taktiež porozumenie obsahu jednotlivých psychologických (verbálnych, neverbálnych, paralingvistických) kritérií vierohodnosti a klamstva a tiež porozumenie vierohodnosti a klamstva v kontexte sociálnej psychológie a kognitívnej psychológie, ako aj porozumenie princípov metód psychologického posudzovania vierohodnosti a klamstva a práca s nimi. Účastníci kurzu sa oboznámia aj s praktickými materiálmi (posudky, záznamy atď. Cieľom vzdelávacej aktivity: „psychologické posudzovanie vierohodnosti a klamstva“ je vytvorenie kompletnej psychologickej spôsobilosti a prípravy na prácu v podmienkach forenznej a komerčnej praxe súvisiacej so psychologickým posudzovaním vierohodnosti a klamstva pri súčasnej schopnosti odborne posúdiť psychologické charakteristiky a indikátory poukazujúce na vierohodnosť alebo klamstvo posudzovanej osoby alebo jej jednotlivého prejavu. Cieľom vzdelávacej aktivity je tiež komparácia a práca s jednotlivými psychologickými kritériami v súvzťažnosti s konkrétnymi metódami posudzovania vierohodnosti a klamstva používaných v psychologickej praxi. Cieľom výučby na vzdelávacom programe je receptívny a produktívny prístup k poznatkom psychológie vierohodnosti a klamstva v kontexte rôznych ďalších oblastí aplikácie.
Cieľová skupina vzdelávacieho programu
Študenti a absolventi nasledovných odborov a zameraní – psychológovia, liečební a špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci a tiež študenti bezpečnostných štúdií. Vzdelávací program je tiež určený právnikom, manažérom a pracovníkom bezpečnostných služieb.
Požadované vstupné vzdelanie
Minimálne prvý stupeň VŠ vzdelania (Bc.)
Profil absolventa vzdelávacieho programu:
Absolvent vzdelávacieho programu bude schopný posúdiť psychologické (verbálne, neverbálne a paralingvistické) indikátory vzťahujúce sa k prejavom vierohodnosti a klamstva. S poukázaním na hodnotenie psychologických indikátorov vierohodnosti a klamstva, bude absolvent schopný vypracovať záverečnú správu, odborné vyjadrenie a neskôr znalecký posudok pre rôznych zadávateľov (polícia, súd, bezpečnostné služby, bankové inštitúcie atď). Absolvent vzdelávacieho programu bude ďalej schopný posúdiť psychologické aspekty páchania trestných činov, bude spôsobilý vytvoriť kriminálnu anamnézu páchateľa s použitím relevantných pojmov z oblasti investigatívnej, kriminálnej, forenznej, právnej psychológie a kriminalistiky. Bude tiež pripravený na prácu s obeťami trestných činov, bude im schopný poskytnúť odbornú psychologickú starostlivosť. Absolvent bude schopný asistovať pri vedení výsluchu svedkov – detí a bude pripravený hodnotiť špecifiká obsahu výpovede maloletého svedka
KOMPLETNÉ TEMATICKÉ OKRUHY VZDELÁVACIEHO PROGRAMU
A. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologické posudzovanie vierohodnosti
1. Posudzovanie vierohodnosti ako psychologický problém
2. Sociálno-psychologické aspekty vierohodnosti a klamstva
3. Vymedzenie pojmu vierohodnosť (psychologické a právne vymedzenie)
4. Vymedzenie všeobecnej a špecifickej vierohodnosti (praktické implikácie v praxi znalca)
5. Motivácia k vierohodnosti (perspektíva posudzovaného)
6. Vymedzenie pojmu klamstvo (implicitné, explicitné klamstvo)
7. Úrovne klamstva (príklady)
8. Dôvody prečo ľudia klamú (sociálno-psychologické úvahy)
9. Ako dobre poznáme keď nás niekto klame
10. Emocionálny a kognitívny kontext klamstva
11. Manipulatívne správanie ako prejav klamstva (psychopatické prejavy osobnosti)
12. Vybrané psychické procesy a ich význam pri posudzovaní vierohodnosti
13. Chyby v sociálnej percepcii pri posudzovaní vierohodnosti a klamstva (posudzovateľ)
14. Sociálna interakcia: posudzovateľ–posudzovaný a niektoré kognitívno-psychologické súvislosti
15. Charakteristika niektorých vybraných indikátorov významných pri posudzovaní vierohodnosti
16. Výskumy v oblasti posudzovania vierohodnosti (3 prúdy výskumov)
17. Psychofyziologické metódy posudzovania vierohodnosti a klamstva
18. Výskumy posudzovania vierohodnosti z nonverbálnych prejavov
19. Súčasné psychologické metódy posudzovania vierohodnosti
20. Psychológ ako odborný konzultant / súdny znalec – posudzovateľ, úlohy a kompetencie
21. Posudzovanie vierohodnosti ako explicitný proces (úvahy)
22. Niektoré chyby posudzovateľa pri psychologickom posudzovaní vierohodnosti
B. TEMATICKÝ OKRUH – Kognitívne interview ako metóda vedenia výsluchu pri vyšetrovaní trestných činov
23. Význam svedeckej výpovede – psychológia svedeckej výpovede
23. Faktory ovplyvňujúce presnosť svedeckej výpovede (subjektívne, objektívne faktory)
24. Dĺžka pozorovania udalosti svedkom ako faktor ovplyvňujúci kvalitu zapamätaného
25. Očakávania a stereotypy svedka ako faktory ovplyvňujúce kvalitu výpovede
26. Kognitívne interview ako metóda vedenia výsluchu (možnosti aplikácie v SR a ČR)
27. Pamäťový proces a zabúdanie v kontexte svedeckej výpovede (faktory)
28. Základná charakteristika a princípy kognitívneho interview
29. Stratégie povzbudzovanie vyslúchanej osoby k aktívnej účasti na výsluchu
30. Stratégie vytvárania vzťahu (rapportu) s vyslúchanou osobou
31. Osobný prístup pri vedení výsluchu vyšetrovateľom
32. Význam empatie pri vedení výsluchu vyšetrovateľom
33. Očakávania a ciele vyšetrovateľa/svedka v kontexte policajného vyšetrovania
34. Prečo je potrebné porozumieť individuálnym záujmom a potrebám svedka
35. Dosahovanie pozitívnej zmeny správania u svedka (stratégie)
36. Zlepšovanie vzťahov občan-polícia a v kontexte vzťahu medzi vyšetrovateľom a svedkom
37. Prekonávanie kognitívnych limitov svedeckej výpovede
38. Ako zvládať prejavy úzkosti u vyslúchanej osoby
39. Sprístupňovanie vedome blokovaných spomienok u vyslúchanej osoby
40. Facilitácia komunikácie s vyslúchanou osobou (stratégie)
41. Relatívne vs. absolútne úsudky v kontexte vytvárania svedeckej výpovede
42. Opoznávanie vs. rozpamätávanie sa (úvahy)
43. Využitie neverbálnych prostriedkov k vytváraniu svedeckej výpovede
44. Facilitácia svedka k detailným opisom vo svedeckej výpovedi
45. Informačná hodnota svedeckej výpovede (čo vlastne výpoveď obsahuje)
46. Vedenie výsluchu s intoxikovanou osobou (stratégie, postupy)
47. Výsluch s osobou neovládajúcou slovenský jazyk (psychologické stratégie)
48. Špecifiká vedenia kognitívneho interview pri výsluchu detí
49. Psychologický význam miesta vedenia výsluchu (kde je výsluch najvhodnejšie realizovať)
50. Stratégie výsluchu na mieste činu
51. Stratégie výsluchu na policajnej stanici (psychologicko-právne aspekty)
52. Stratégie výsluchu realizovaného v mieste bydliska vyslúchanej osoby
53. Príprava vyšetrovateľa na výsluch (psychologicko-právne aspekty)
54. Príprava prostredia v ktorom sa má kognitívne interview realizovať (výsluchová miestnosť)
55. Kedy je najlepšie začať kognitívne interview (časové aspekty)
56. Strategické aspekty kognitívneho interview
57. Stratégie efektívneho formulovania otázok vo výsluchu pri využití kognitívneho interview
58. Zavádzajúce vs. neutrálne otázky (psychologické stratégie, identifikácia, korekcia)
59. Záporne formulované otázky (dopad na výpoveď)
60. Problém komplexnosti otázok (dopad na výpoveď, analýza)
61. Policajný žargón a technická terminológia vo výsluchu
62. Otvorené vs. zatvorené otázky a stratégia ich používania vo výsluchu (plánovanie)
63. Správane časovanie a tempo kladenia otázok (psychologický dopad na svedeckú výpoveď)
64. Vyšetrovateľ a jeho práca s hlasom
65. Princípy kognitívnych procesov v kontexte vytvárania svedeckej výpovede
66. Mentálna reprezentácia v kontexte kognitívneho interview
67. Pamäťové kódy ako relatívny odraz vnímanej skutočnosti svedkom
68. Koncept a obraz ako formát pamäťového kódu (identifikácia v svedeckej výpovedi)
69. Stratégie facilitácie svedka k vybavovaniu informácií z pamäte
70. Svedecká výpoveď a vybavovanie špecifických informácií (stratégie, postupy, identifikácia)
71. Význam individuálneho prístupu k svedkovi
72. Posudzovanie mentálnych obrazov svedka (úrovne a modality, miera aktivácie)
73. Psychologické procesy a ich význam pri vyvolávaní informácií z mentálnych obrazov
74. Princíp detailu (stratégie aktivácie)
75. Princíp momentu (stratégie aktivácie)
76. Sekvencie kognitívneho interview (postupy, stratégie, priebeh)
C. TEMATICKÝ OKRUH – Psychológia práva
77. Vymedzenie pojmu psychológia práva (miesto v psychologických vedách, interdisciplinarita)
78. Normatívna regulácia správania ako predmet záujmu právnej psychológie
79. Internalizácia právnych noriem (právna socializácia človeka)
80. Psychologické aspekty súdneho pojednávania
81. Psychologické aspekty prezentačných módov v súdnom pojednávaní (deti, mladiství)
82. Efekt živosti „vividness effect“ ako determinant hodnotenia výpovede (detí a dospelých)
83. Emocionálne prejavy a ich význam a hodnotenie v právom regulovaných situáciach
84. Psychologické aspekty súdnych rozhodnutí (čo ovplyvňuje sudcu pri rozhodovaní o veci)
85. Vplyv emócií na právne rozhodovanie vyšetrovateľa, sudcu, prokurátora (vzťahy)
86. Ako hodnotia vierohodnosť sudcovia na Slovensku a v Českej republike? (úvahy)
87. Orientačné psychologické vyšetrenie svedka na účely policajného výsluchu a súdneho pojednávania
88. Rodové štúdie v kontexte psychológie práva (alebo komu právo priznáva viac výhod)
89. Rodové rozdiely v kontexte posudzovania trestnej zodpovednosti
90. Právno-psychologické aspekty nepravdivých trestných oznámení (príčiny, motivácia, následky)
91. Týranie blízkej a zverenej osoby a nepravdivé trestné oznámenia (výskyt, príčiny, intervencia)
92. Sexuálne zneužívanie dieťaťa a nepravdivé trestné oznámenia (výskyt, príčiny, intervencia)
D. TEMATICKÝ OKRUH – Kriminalistika a jej vzťah ku kriminálnej psychológii
93. Vymedzenie predmetu kriminalistiky, výber z histórie, podmienky vzniku, vybrané osobnosti kriminalistiky
94. Vymedzenie pojmu kriminalisticky relevantná udalosť
95. Vymedzenie pojmu kriminalistická stopa (teória odrazu)
96. Význam poznatkov psychológie v kriminalistickej praxi
97. Aké psychologické poznatky musí mať kriminalista, aby bol úspešný pri výkone činnosti
98. Psychologická taktika pri operatívnom vyťažovaní osoby (súčinnosť – kriminalista a psychológ)
99. Psychologické aspekty kriminalisticko-taktických metód
100. Prehliadka – osobná, domová (psychologické aspekty)
101. Kriminalistické verzie (psychologické aspekty)
102. Výsluch (psychologické aspekty)
103. Previerka výpovede na mieste (psychologické aspekty)
103. Rekognícia (psychologické aspekty)
104. Konfrontácia (psychologické aspekty)
105. Kriminalistická rekonštrukcia (psychologické aspekty)
106. Kriminalistické profilovanie páchateľa (postupy, stratégie, analýza)
E. TEMATICKÝ OKRUH – Vybrané problémy investigatívnej psychológie
107. Manažment informácií v policajnom vyšetrovaní (psychologické aspekty)
108. Vyšetrovanie ako kognitívny proces (kognitívno-psychologické aspekty)
109. Vyšetrovateľ a vytváranie hypotéz a kriminalistických verzií
110. Faktory ovplyvňujúce vyšetrovateľa pri rozhodovaní
111. Kognitívne heuristiky a ich význam v práci vyšetrovateľa
112. Situačné faktory a ich vplyv na rozhodovanie vyšetrovateľa
113. Časový tlak a jeho vplyv na rozhodovanie vyšetrovateľa
114. Emócie a ich vplyv na rozhodovací proces vyšetrovateľa
115. Zodpovednosť a príčiny nečinnosti v práci vyšetrovateľa (psychologické a iné príčiny)
116. Vplyv médií na rozhodovanie vyšetrovateľa a proces vyšetrovania
117. Psychologické aspekty bezpečnosti pri výkone policajných činností a služobných zákrokov
118. Psychologické aspekty bezpečnosti pri výsluchu vo výsluchovej miestnosti
F. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologické aspekty vedenia výsluchu detí a mladistvých z pohľadu kriminálnej psychológie
119. Súčasná právna úprava vedenia výsluchu detí a mladistvých osôb
120. Charakteristika súčinnosti psychológa a vyšetrovateľa pri príprave výsluchu detí
121. Fázy výsluchu a ich špecifiká pri vedení výsluchu dieťaťa
122. Navodenie psychologického kontaktu ( úlohy psychológa a vyšetrovateľa)
123. Fáza monológu (príklady)
124. Fáza dialógu (príklady)
125. Psychologické ukončenie výsluchu (stratégie)
126. Súčinnosť psychológa so sociálnym kurátorom, učiteľom, výchovným poradcom (správy, podklady, dožiadania)
G. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologicko-právne aspekty rodičovstva a rodiny – psychologické aspekty vybraných inštitútov rodinného práva
127. Psychologicko právna charakteristika pojmu rodina a rodinné prostredie
128. Aké práva a povinnosti
majú rodičia a ich deti (psychologická interpretácia)
129. Povinnosti detí pri starostlivosti o rodičov (psychologicko-právne problémy)
130. Konflikty v rodine a ich vplyv na dieťa(psychologicko-právne následky)
131. Násilie v rodine (psychologicko-právne následky)
132. Psychologicko-právne aspekty rozvodového konania
133. Zverenie výchovy dieťaťa jednému z rodičov (psychologicko-právne aspekty)
134. Stabilizácia rodinného prostredia po rozvode (úlohy psychológa)
135. Konflikt záujmov pri výchove detí rozvedenými rodičmi (riešenie, intervencia)
H. TEMATICKÝ OKRUH – Psychológ ako súdny znalec a odborný konzultant vo vyšetrovaní
136. Význam účasti znalcov a iných odborníkov v kriminalistickom objasňovaní
137. Formy využitia zručností a znalostí odborníkov v procese kriminalistického objasňovania
138. Vyžiadanie znaleckého skúmania a jeho zabezpečenie
139. Etapy znaleckého skúmania
140. Znalecký posudok psychológa a jeho dôkazná hodnota (obsahové, formálne náležitosti, štruktúra)
141. Hodnotenie znaleckého posudku psychológa súdom (voľné hodnotenie dôkazov)
I. TEMATICKÝ OKRUH TÉMY – Psychologické aspekty vyšetrovania a práce vyšetrovateľa
142. Psychologické aspekty práce vyšetrovateľa (osobnostné predpoklady)
143. Poznámky vyšetrovateľa a ich význam pre vyšetrovanie (psychologické aspekty)
144. Písanie reportu, správ, protokolovanie výsluchu
145. Príchod na miesto činu a súčinnosť vyšetrovateľa s ostatnými zložkami PZ (psychologické aspekty, systematickosť)
146. Ohliadka miesta činu – zaisťovanie stôp, fotografovanie, zásady práce
147. Dobrovoľné priznania (stratégie získavania), falošné priznania (príčiny, chyby), písomné priznania (svedecký denník)
148. Nahrávanie výsluchu (stratégie, výhody, postupy, účasť psychológa)
149. Psychologické aspekty informátorov
150. Cielené vyhľadávanie zdrojov informácií (psychologické aspekty)
151. Nezvestné osoby (postupy a úlohy kriminálneho psychológa)
J. TEMATICKÝ OKRUH TÉMY – Psychologicko-právna charakteristika vybraných trestných činov
152. Podpaľačstvo
153. Úmyselné poškodenie vozidla
154. Obchod s drogami
155. Znásilnenie
156. Sexuálne zneužívanie detí a týranie blízkej a zverenej osoby
157. Sexuálne násilie
158. Vreckoví zlodeji
159. Úverové podvody
160. Krádeže
161. Lúpeže
162. Trestný čin vraždy
a) súčasná právna úprava
b) zisťovanie identity zavraždeného
c) postup vyšetrovateľa na mieste činu, analýza miesta činu
d) krv a ostatné telesné tekutiny a ich identifikácia
e) ostatné dôkazy na mieste činu
f) nariadenie súdnej pitvy
g) posmrtné zmeny
h) určovanie času smrti
i) zadusenie
j) popálenie
k) strelné zranenia
l) otrava jedom
m) samovražda–rozpoznávacie znaky
n) vypočúvanie svedkov v súvislosti s vraždou a samovraždou
o) individuálne vzorce páchania trestného činu vraždy – profilovanie (modus operandi)
p) vražda novorodenca matkou a iné príčiny smrti
163. Nebezpečné vyhrážanie
164. Ublíženie na zdraví
165. Sledovanie – stalking
166. Vražda použitím výbušniny
167. Modus operandi trestného činu
168. Osobnostný profil
a jeho význam odhaľovaní trestných činov
169. Identifikácia svedkom – rekognícia
170. Trestné činy bielych golierov
K. TEMATICKÝ OKRUHY – Psychológia nutnej obrany a psychológia zbrane
171. Vymedzenie, metódy a úlohy psychológie sebaobrany
172. Psychológia sebaobrany vo forenznej praxi (využitie)
173. Sebaobrana a právo (čo si v rámci sebaobrany môžeme dovoliť a čo už nie)
174. Nutná obrana a krajná núdza – psychologicko-právne aspekty
175. Psychológia obete, aplikovaná viktimológia – náuka o obeti (vymedzenie pojmov)
176. Agresia a agresivita – porovnanie medzi mužmi a ženami, ako zvládať vlastnú agresiu / agresivitu
177. Čo je to nepríčetnosť a znížená príčetnosť. (hodnotenie). Psychologické aspekty sebaobrany proti osobe konajúcej v nepríčetnosti alebo zníženej príčetnosti
178. Psychológia vyjednávania. Psychologické aspekty odvracania hroziaceho útoku psychologickými prostriedkami (stratégie)
179. Útok ako forma sociálnej komunikácie medzi útočníkom a brániacou sa osobou
180. Psychológia zbrane (vymedzenie predmetu záujmu)
181. Čo rozumieme pod pojmom zbraň
182. Čo prežíva človek, ktorý drží a/alebo nosí zbraň. Ako to ovplyvňuje jeho psychiku
183. Riziká nosenia zbrane (ako je ovplyvnené správanie)
184. Psychologické aspekty posudzovania spôsobilosti držiteľov zbraní
L. TEMATICKÝ OKRUH – Špeciálne témy kriminálnej psychológie
185. Psychologické stratégie a bezpečnosť pri zastavovaní vozidla pešou hliadkou PZ
186. Psychologické aspekty prenasledovania a zastavovania vozidla motorizovanou hliadkou PZ
187. Psychologické aspekty operatívneho vyťažovania kriminalistom
188. Psychologické aspekty profesie policajta – všeobecná charakteristiky
189. Osobnostné predpoklady policajta – osobnostná charakteristika, podmienky výberu
190. Rodové špecifiká vo výkone policajnej činnosti (policajtka / policajt) 191. Policajt a vplyv jeho profesie na osobný život
192. Psychické problémy policajtov v súvislosti s výkonom služobných činností
193. Psychické poruchy policajtov v súvislosti s výkonom služobných činností
194. Psychologické aspekty samovražedného konania policajtov
195. Kolegiálne vzťahy policajtov a ich psychologická interpretácia
196. Trestné činy policajtov – motivačné aspekty, špecifické trestné činy
197. Psychologické problémy policajtov v služobnom dôchodku
198. Policajti a alkohol (príčiny, zvládanie, následky)
199. Policajti a prijímanie úplatkov (príčiny, korekcia)
200. Budúcnosť kriminálnej a investigatívnej psychológie na Slovensku
autor: Mgr. Bc. Ondrej Kubik, PhD., © 2014
No Comment