eurogun

Vzdelávacie programy

AKREDITOVANÝ VZDELAVACÍ PROGRAM

“PSYCHOLOGICKÉ POSUDZOVANIE VIEROHODNOSTI A SÚČASNÉ METÓDY KRIMINÁLNEJ INVESTIGATÍVNEJ A PRÁVNEJ PSYCHOLÓGIE”

Všeobecné informácie o vzdelávacom programe

Vzdelávací program pod názvom: “Psychologické posudzovanie vierohodnosti a súčasné metódy kriminálnej investigatívnej a právnej psychológie” je akreditovaným 6 dňovým intenzívnym vzdelávacím programom. Psychologické posudzovanie vierohodnosti a klamstva vo forenzných a komerčných aplikáciach sa v súčasnej dobe stáva predmetom intenzívneho výskumného a komerčného záujmu viac, než kedykoľvek predtým. Na jednej strane ide o súčasť globálnej bezpečnostnej reakcie svetových spoločenstiev na možné teroristické a iné hrozby súčasnej spoločnosti. Na ďalších úrovniach ide o aktuálnu potrebu spoločnosti zabezpečiť a overiť vierohodnosť informácií, s ktorými prichádza každodenne do styku. Význam uvedených poznatkov sa stáva dôležitým nie len vo forenznej oblasti, napr. pri psychologickom posudzovaní vierohodnosti svedkov alebo obvinených z trestných činov psychológmi, ale využitie je možné aj v oblasti komerčnej bezpečnosti, pri práci právnika, manažéra, pracovníka bezpečnostnej služby atď. Absolvent kurzu sa na míle vzdiali od bežnej populácie, ktorá vykazuje tendenciu, ktorú sociálna psychológia vierohodnosti a klamstva označuje ako: „truth bias“ (predpojatosť k pravde), a posunie sa do spektra psychologických možností, ktoré ponúkajú reliabilné psychologické verbálne, neverbálne a paralingvistické indikátory vierohodnosti a klamstva. Absolvent kurzu sa tak stane profesionálne a kompetentne podozrievavým pri hodnotení takých situácií, akými sú napr. posudzovanie vierohodnosti svedeckých výpovedí z pozície odborného konzultanta (§ 151, zák. č. 301/2005 Z.z.) alebo z pozície súdneho znalca (§ 142, zák. č. 301/2005 Z.z.) pri vypracovávaní znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Absolvent kurzu využije poznatky kurzu aj v komerčnej oblasti a to napr. v oblasti manažmentu a riadenia pracovníkov v rámci aplikácie poznatkov komerčnej a informačnej bezpečnosti, alebo pri posudzovaní vierohodnosti obchodného partnera, taktiež v oblasti personalistiky, kde je to napr. posudzovanie vierohodnosti uchádzača o zamestnanie pri výberovom pohovore. Poznatky z kurzu môžu využiť psychológovia pri odbornej činnosti psychologického posudzovania vierohodnosti, ale rovnako aj pracovníci z radov iných pomáhajúcich profesií, alebo profesií, v ktorých sa pracuje s ľuďmi, ktorí poznatky z kurzu využijú vo svojej každodennej odbornej činnosti. Kurz je ďalej orientovaný na teoretické i praktické poznatky, ktoré umožnia absolventom kurzu aplikovať konkrétne metódy psychológie v oblasti forenznej, súdnej a poradenskej praxe psychológa. Absolvent kurzu získa nie len špeciálne poznatky z oblasti forenznej, kriminálnej a súdnej psychológie, ale aj niektoré poznatky z oblasti kriminológie, kriminalistiky a trestného práva. Absolvent teda získa aj interdisciplinárne poznatky. Kurz je obohatený o analýzu konkrétnych prípadov, ako aj o zaujímavé psychologické posudky a iné materiály z reálnej forenznej praxe, takže absolvent kurzu bude mať utvorený obraz o tom, ako je teória a prax kriminálnej a investigatívnej psychológie vzájomne premostená a bude pripravený tieto poznatky aplikovať v reálnej praxi. Absolvent kurzu získa poznatky, ktoré môže aplikovať nie len vo forenznej praxi, pri vedení výsluchov detí, dospelích či starých ľudí pri spolupráci s políciou alebo súdmi, ale aj v oblasti komerčnej bezpečnosti napr. pri posudzovaní forenznopsychologických aspektov na pracovisku.

Lektor vzdelávacieho programu

Mgr. Bc. Ondrej Kubík, PhD.

Organizačná forma

Prezenčná

Kapacita

Maximálna kapacita kurzu je 30 účastníckych miest

Osvedčenie (diplom)

Áno

Študijné materiály

Účastníci získavajú v cene kurzu elektronické materiály – knihy, štúdie a články týkajúce sa predmetu kurzu.

Cena vzdelávacieho programu

390,-EUR

Kde získať bližšie informácie o vzdelávacom programe

kubik.andrew@gmail.com, 0904 806 617, facebook: Inštitút aplikovanej psychológie, SKYPE: ondro.kubik

Rozsah vzdelávacieho programu:

42 hodín (6 dní)

Ciele vzdelávacieho programu

Cieľom vzdelávacieho programu je získanie teoretických a praktických vedomostí z oblasti psychologického posudzovania vierohodnosti a klamstva v kontexte forenzných a komerčných aplikácií, taktiež porozumenie obsahu jednotlivých psychologických (verbálnych, neverbálnych, paralingvistických) kritérií vierohodnosti a klamstva a tiež porozumenie vierohodnosti a klamstva v kontexte sociálnej psychológie a kognitívnej psychológie, ako aj porozumenie princípov metód psychologického posudzovania vierohodnosti a klamstva a práca s nimi. Účastníci kurzu sa oboznámia aj s praktickými materiálmi (posudky, záznamy atď. Cieľom vzdelávacej aktivity: „psychologické posudzovanie vierohodnosti a klamstva“ je vytvorenie kompletnej psychologickej spôsobilosti a prípravy na prácu v podmienkach forenznej a komerčnej praxe súvisiacej so psychologickým posudzovaním vierohodnosti a klamstva pri súčasnej schopnosti odborne posúdiť psychologické charakteristiky a indikátory poukazujúce na vierohodnosť alebo klamstvo posudzovanej osoby alebo jej jednotlivého prejavu. Cieľom vzdelávacej aktivity je tiež komparácia a práca s jednotlivými psychologickými kritériami v súvzťažnosti s konkrétnymi metódami posudzovania vierohodnosti a klamstva používaných v psychologickej praxi. Cieľom výučby na vzdelávacom programe je receptívny a produktívny prístup k poznatkom psychológie vierohodnosti a klamstva v kontexte rôznych ďalších oblastí aplikácie.

Cieľová skupina vzdelávacieho programu

Študenti a absolventi nasledovných odborov a zameraní – psychológovia, liečební a špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci a tiež študenti bezpečnostných štúdií. Vzdelávací program je tiež určený právnikom, manažérom a pracovníkom bezpečnostných služieb.

Požadované vstupné vzdelanie

Minimálne prvý stupeň VŠ vzdelania (Bc.)

Profil absolventa vzdelávacieho programu:

Absolvent vzdelávacieho programu bude schopný posúdiť psychologické (verbálne, neverbálne a paralingvistické) indikátory vzťahujúce sa k prejavom vierohodnosti a klamstva. S poukázaním na hodnotenie psychologických indikátorov vierohodnosti a klamstva, bude absolvent schopný vypracovať záverečnú správu, odborné vyjadrenie a neskôr znalecký posudok pre rôznych zadávateľov (polícia, súd, bezpečnostné služby, bankové inštitúcie atď). Absolvent vzdelávacieho programu bude ďalej schopný posúdiť psychologické aspekty páchania trestných činov, bude spôsobilý vytvoriť kriminálnu anamnézu páchateľa s použitím relevantných pojmov z oblasti investigatívnej, kriminálnej, forenznej, právnej psychológie a kriminalistiky. Bude tiež pripravený na prácu s obeťami trestných činov, bude im schopný poskytnúť odbornú psychologickú starostlivosť. Absolvent bude schopný asistovať pri vedení výsluchu svedkov – detí a bude pripravený hodnotiť špecifiká obsahu výpovede maloletého svedka

KOMPLETNÉ TEMATICKÉ OKRUHY VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

A. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologické posudzovanie vierohodnosti

1. Posudzovanie vierohodnosti ako psychologický problém

2. Sociálno-psychologické aspekty vierohodnosti a klamstva

3. Vymedzenie pojmu vierohodnosť (psychologické a právne vymedzenie)

4. Vymedzenie všeobecnej a špecifickej vierohodnosti (praktické implikácie v praxi znalca)

5. Motivácia k vierohodnosti (perspektíva posudzovaného)

6. Vymedzenie pojmu klamstvo (implicitné, explicitné klamstvo)

7. Úrovne klamstva (príklady)

8. Dôvody prečo ľudia klamú (sociálno-psychologické úvahy)

9. Ako dobre poznáme keď nás niekto klame

10. Emocionálny a kognitívny kontext klamstva

11. Manipulatívne správanie ako prejav klamstva (psychopatické prejavy osobnosti)

12. Vybrané psychické procesy a ich význam pri posudzovaní vierohodnosti

13. Chyby v sociálnej percepcii pri posudzovaní vierohodnosti a klamstva (posudzovateľ)

14. Sociálna interakcia: posudzovateľ–posudzovaný a niektoré kognitívno-psychologické súvislosti

15. Charakteristika niektorých vybraných indikátorov významných pri posudzovaní vierohodnosti

16. Výskumy v oblasti posudzovania vierohodnosti (3 prúdy výskumov)

17. Psychofyziologické metódy posudzovania vierohodnosti a klamstva

18. Výskumy posudzovania vierohodnosti z nonverbálnych prejavov

19. Súčasné psychologické metódy posudzovania vierohodnosti

20. Psychológ ako odborný konzultant / súdny znalec – posudzovateľ, úlohy a kompetencie

21. Posudzovanie vierohodnosti ako explicitný proces (úvahy)

22. Niektoré chyby posudzovateľa pri psychologickom posudzovaní vierohodnosti

B. TEMATICKÝ OKRUH – Kognitívne interview ako metóda vedenia výsluchu pri vyšetrovaní trestných činov

23. Význam svedeckej výpovede – psychológia svedeckej výpovede

23. Faktory ovplyvňujúce presnosť svedeckej výpovede (subjektívne, objektívne faktory)

24. Dĺžka pozorovania udalosti svedkom ako faktor ovplyvňujúci kvalitu zapamätaného

25. Očakávania a stereotypy svedka ako faktory ovplyvňujúce kvalitu výpovede

26. Kognitívne interview ako metóda vedenia výsluchu (možnosti aplikácie v SR a ČR)

27. Pamäťový proces a zabúdanie v kontexte svedeckej výpovede (faktory)

28. Základná charakteristika a princípy kognitívneho interview

29. Stratégie povzbudzovanie vyslúchanej osoby k aktívnej účasti na výsluchu

30. Stratégie vytvárania vzťahu (rapportu) s vyslúchanou osobou

31. Osobný prístup pri vedení výsluchu vyšetrovateľom

32. Význam empatie pri vedení výsluchu vyšetrovateľom

33. Očakávania a ciele vyšetrovateľa/svedka v kontexte policajného vyšetrovania

34. Prečo je potrebné porozumieť individuálnym záujmom a potrebám svedka

35. Dosahovanie pozitívnej zmeny správania u svedka (stratégie)

36. Zlepšovanie vzťahov občan-polícia a v kontexte vzťahu medzi vyšetrovateľom a svedkom

37. Prekonávanie kognitívnych limitov svedeckej výpovede

38. Ako zvládať prejavy úzkosti u vyslúchanej osoby

39. Sprístupňovanie vedome blokovaných spomienok u vyslúchanej osoby

40. Facilitácia komunikácie s vyslúchanou osobou (stratégie)

41. Relatívne vs. absolútne úsudky v kontexte vytvárania svedeckej výpovede

42. Opoznávanie vs. rozpamätávanie sa (úvahy)

43. Využitie neverbálnych prostriedkov k vytváraniu svedeckej výpovede

44. Facilitácia svedka k detailným opisom vo svedeckej výpovedi

45. Informačná hodnota svedeckej výpovede (čo vlastne výpoveď obsahuje)

46. Vedenie výsluchu s intoxikovanou osobou (stratégie, postupy)

47. Výsluch s osobou neovládajúcou slovenský jazyk (psychologické stratégie)

48. Špecifiká vedenia kognitívneho interview pri výsluchu detí

49. Psychologický význam miesta vedenia výsluchu (kde je výsluch najvhodnejšie realizovať)

50. Stratégie výsluchu na mieste činu

51. Stratégie výsluchu na policajnej stanici (psychologicko-právne aspekty)

52. Stratégie výsluchu realizovaného v mieste bydliska vyslúchanej osoby

53. Príprava vyšetrovateľa na výsluch (psychologicko-právne aspekty)

54. Príprava prostredia v ktorom sa má kognitívne interview realizovať (výsluchová miestnosť)

55. Kedy je najlepšie začať kognitívne interview (časové aspekty)

56. Strategické aspekty kognitívneho interview

57. Stratégie efektívneho formulovania otázok vo výsluchu pri využití kognitívneho interview

58. Zavádzajúce vs. neutrálne otázky (psychologické stratégie, identifikácia, korekcia)

59. Záporne formulované otázky (dopad na výpoveď)

60. Problém komplexnosti otázok (dopad na výpoveď, analýza)

61. Policajný žargón a technická terminológia vo výsluchu

62. Otvorené vs. zatvorené otázky a stratégia ich používania vo výsluchu (plánovanie)

63. Správane časovanie a tempo kladenia otázok (psychologický dopad na svedeckú výpoveď)

64. Vyšetrovateľ a jeho práca s hlasom

65. Princípy kognitívnych procesov v kontexte vytvárania svedeckej výpovede

66. Mentálna reprezentácia v kontexte kognitívneho interview

67. Pamäťové kódy ako relatívny odraz vnímanej skutočnosti svedkom

68. Koncept a obraz ako formát pamäťového kódu (identifikácia v svedeckej výpovedi)

69. Stratégie facilitácie svedka k vybavovaniu informácií z pamäte

70. Svedecká výpoveď a vybavovanie špecifických informácií (stratégie, postupy, identifikácia)

71. Význam individuálneho prístupu k svedkovi

72. Posudzovanie mentálnych obrazov svedka (úrovne a modality, miera aktivácie)

73. Psychologické procesy a ich význam pri vyvolávaní informácií z mentálnych obrazov

74. Princíp detailu (stratégie aktivácie)

75. Princíp momentu (stratégie aktivácie)

76. Sekvencie kognitívneho interview (postupy, stratégie, priebeh)

C. TEMATICKÝ OKRUH – Psychológia práva

77. Vymedzenie pojmu psychológia práva (miesto v psychologických vedách, interdisciplinarita)

78. Normatívna regulácia správania ako predmet záujmu právnej psychológie

79. Internalizácia právnych noriem (právna socializácia človeka)

80. Psychologické aspekty súdneho pojednávania

81. Psychologické aspekty prezentačných módov v súdnom pojednávaní (deti, mladiství)

82. Efekt živosti „vividness effect“ ako determinant hodnotenia výpovede (detí a dospelých)

83. Emocionálne prejavy a ich význam a hodnotenie v právom regulovaných situáciach

84. Psychologické aspekty súdnych rozhodnutí (čo ovplyvňuje sudcu pri rozhodovaní o veci)

85. Vplyv emócií na právne rozhodovanie vyšetrovateľa, sudcu, prokurátora (vzťahy)

86. Ako hodnotia vierohodnosť sudcovia na Slovensku a v Českej republike? (úvahy)

87. Orientačné psychologické vyšetrenie svedka na účely policajného výsluchu a súdneho pojednávania

88. Rodové štúdie v kontexte psychológie práva (alebo komu právo priznáva viac výhod)

89. Rodové rozdiely v kontexte posudzovania trestnej zodpovednosti

90. Právno-psychologické aspekty nepravdivých trestných oznámení (príčiny, motivácia, následky)

91. Týranie blízkej a zverenej osoby a nepravdivé trestné oznámenia (výskyt, príčiny, intervencia)

92. Sexuálne zneužívanie dieťaťa a nepravdivé trestné oznámenia (výskyt, príčiny, intervencia)

D. TEMATICKÝ OKRUH – Kriminalistika a jej vzťah ku kriminálnej psychológii

93. Vymedzenie predmetu kriminalistiky, výber z histórie, podmienky vzniku, vybrané osobnosti kriminalistiky

94. Vymedzenie pojmu kriminalisticky relevantná udalosť

95. Vymedzenie pojmu kriminalistická stopa (teória odrazu)

96. Význam poznatkov psychológie v kriminalistickej praxi

97. Aké psychologické poznatky musí mať kriminalista, aby bol úspešný pri výkone činnosti

98. Psychologická taktika pri operatívnom vyťažovaní osoby (súčinnosť – kriminalista a psychológ)

99. Psychologické aspekty kriminalisticko-taktických metód

100. Prehliadka – osobná, domová (psychologické aspekty)

101. Kriminalistické verzie (psychologické aspekty)

102. Výsluch (psychologické aspekty)

103. Previerka výpovede na mieste (psychologické aspekty)

103. Rekognícia (psychologické aspekty)

104. Konfrontácia (psychologické aspekty)

105. Kriminalistická rekonštrukcia (psychologické aspekty)

106. Kriminalistické profilovanie páchateľa (postupy, stratégie, analýza)

E. TEMATICKÝ OKRUH – Vybrané problémy investigatívnej psychológie

107. Manažment informácií v policajnom vyšetrovaní (psychologické aspekty)

108. Vyšetrovanie ako kognitívny proces (kognitívno-psychologické aspekty)

109. Vyšetrovateľ a vytváranie hypotéz a kriminalistických verzií

110. Faktory ovplyvňujúce vyšetrovateľa pri rozhodovaní

111. Kognitívne heuristiky a ich význam v práci vyšetrovateľa

112. Situačné faktory a ich vplyv na rozhodovanie vyšetrovateľa

113. Časový tlak a jeho vplyv na rozhodovanie vyšetrovateľa

114. Emócie a ich vplyv na rozhodovací proces vyšetrovateľa

115. Zodpovednosť a príčiny nečinnosti v práci vyšetrovateľa (psychologické a iné príčiny)

116. Vplyv médií na rozhodovanie vyšetrovateľa a proces vyšetrovania

117. Psychologické aspekty bezpečnosti pri výkone policajných činností a služobných zákrokov

118. Psychologické aspekty bezpečnosti pri výsluchu vo výsluchovej miestnosti

F. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologické aspekty vedenia výsluchu detí a mladistvých z pohľadu kriminálnej psychológie

119. Súčasná právna úprava vedenia výsluchu detí a mladistvých osôb

120. Charakteristika súčinnosti psychológa a vyšetrovateľa pri príprave výsluchu detí

121. Fázy výsluchu a ich špecifiká pri vedení výsluchu dieťaťa

122. Navodenie psychologického kontaktu ( úlohy psychológa a vyšetrovateľa)

123. Fáza monológu (príklady)

124. Fáza dialógu (príklady)

125. Psychologické ukončenie výsluchu (stratégie)

126. Súčinnosť psychológa so sociálnym kurátorom, učiteľom, výchovným poradcom (správy, podklady, dožiadania)

G. TEMATICKÝ OKRUH – Psychologicko-právne aspekty rodičovstva a rodiny – psychologické aspekty vybraných inštitútov rodinného práva

127. Psychologicko právna charakteristika pojmu rodina a rodinné prostredie

128. Aké práva a povinnosti

majú rodičia a ich deti (psychologická interpretácia)

129. Povinnosti detí pri starostlivosti o rodičov (psychologicko-právne problémy)

130. Konflikty v rodine a ich vplyv na dieťa(psychologicko-právne následky)

131. Násilie v rodine (psychologicko-právne následky)

132. Psychologicko-právne aspekty rozvodového konania

133. Zverenie výchovy dieťaťa jednému z rodičov (psychologicko-právne aspekty)

134. Stabilizácia rodinného prostredia po rozvode (úlohy psychológa)

135. Konflikt záujmov pri výchove detí rozvedenými rodičmi (riešenie, intervencia)

H. TEMATICKÝ OKRUH – Psychológ ako súdny znalec a odborný konzultant vo vyšetrovaní

136. Význam účasti znalcov a iných odborníkov v kriminalistickom objasňovaní

137. Formy využitia zručností a znalostí odborníkov v procese kriminalistického objasňovania

138. Vyžiadanie znaleckého skúmania a jeho zabezpečenie

139. Etapy znaleckého skúmania

140. Znalecký posudok psychológa a jeho dôkazná hodnota (obsahové, formálne náležitosti, štruktúra)

141. Hodnotenie znaleckého posudku psychológa súdom (voľné hodnotenie dôkazov)

I. TEMATICKÝ OKRUH TÉMY – Psychologické aspekty vyšetrovania a práce vyšetrovateľa

142. Psychologické aspekty práce vyšetrovateľa (osobnostné predpoklady)

143. Poznámky vyšetrovateľa a ich význam pre vyšetrovanie (psychologické aspekty)

144. Písanie reportu, správ, protokolovanie výsluchu

145. Príchod na miesto činu a súčinnosť vyšetrovateľa s ostatnými zložkami PZ (psychologické aspekty, systematickosť)

146. Ohliadka miesta činu – zaisťovanie stôp, fotografovanie, zásady práce

147. Dobrovoľné priznania (stratégie získavania), falošné priznania (príčiny, chyby), písomné priznania (svedecký denník)

148. Nahrávanie výsluchu (stratégie, výhody, postupy, účasť psychológa)

149. Psychologické aspekty informátorov

150. Cielené vyhľadávanie zdrojov informácií (psychologické aspekty)

151. Nezvestné osoby (postupy a úlohy kriminálneho psychológa)

J. TEMATICKÝ OKRUH TÉMY – Psychologicko-právna charakteristika vybraných trestných činov

152. Podpaľačstvo

153. Úmyselné poškodenie vozidla

154. Obchod s drogami

155. Znásilnenie

156. Sexuálne zneužívanie detí a týranie blízkej a zverenej osoby

157. Sexuálne násilie

158. Vreckoví zlodeji

159. Úverové podvody

160. Krádeže

161. Lúpeže

162. Trestný čin vraždy
a) súčasná právna úprava
b) zisťovanie identity zavraždeného
c) postup vyšetrovateľa na mieste činu, analýza miesta činu
d) krv a ostatné telesné tekutiny a ich identifikácia
e) ostatné dôkazy na mieste činu
f) nariadenie súdnej pitvy
g) posmrtné zmeny
h) určovanie času smrti
i) zadusenie
j) popálenie
k) strelné zranenia
l) otrava jedom
m) samovražda–rozpoznávacie znaky
n) vypočúvanie svedkov v súvislosti s vraždou a samovraždou
o) individuálne vzorce páchania trestného činu vraždy – profilovanie (modus operandi)
p) vražda novorodenca matkou a iné príčiny smrti

163. Nebezpečné vyhrážanie

164. Ublíženie na zdraví

165. Sledovanie – stalking

166. Vražda použitím výbušniny

167. Modus operandi trestného činu

168. Osobnostný profil

a jeho význam odhaľovaní trestných činov

169. Identifikácia svedkom – rekognícia

170. Trestné činy bielych golierov

K. TEMATICKÝ OKRUHY – Psychológia nutnej obrany a psychológia zbrane

171. Vymedzenie, metódy a úlohy psychológie sebaobrany

172. Psychológia sebaobrany vo forenznej praxi (využitie)

173. Sebaobrana a právo (čo si v rámci sebaobrany môžeme dovoliť a čo už nie)

174. Nutná obrana a krajná núdza – psychologicko-právne aspekty

175. Psychológia obete, aplikovaná viktimológia – náuka o obeti (vymedzenie pojmov)

176. Agresia a agresivita – porovnanie medzi mužmi a ženami, ako zvládať vlastnú agresiu / agresivitu

177. Čo je to nepríčetnosť a znížená príčetnosť. (hodnotenie). Psychologické aspekty sebaobrany proti osobe konajúcej v nepríčetnosti alebo zníženej príčetnosti

178. Psychológia vyjednávania. Psychologické aspekty odvracania hroziaceho útoku psychologickými prostriedkami (stratégie)

179. Útok ako forma sociálnej komunikácie medzi útočníkom a brániacou sa osobou

180. Psychológia zbrane (vymedzenie predmetu záujmu)

181. Čo rozumieme pod pojmom zbraň

182. Čo prežíva človek, ktorý drží a/alebo nosí zbraň. Ako to ovplyvňuje jeho psychiku

183. Riziká nosenia zbrane (ako je ovplyvnené správanie)

184. Psychologické aspekty posudzovania spôsobilosti držiteľov zbraní

L. TEMATICKÝ OKRUH – Špeciálne témy kriminálnej psychológie

185. Psychologické stratégie a bezpečnosť pri zastavovaní vozidla pešou hliadkou PZ

186. Psychologické aspekty prenasledovania a zastavovania vozidla motorizovanou hliadkou PZ

187. Psychologické aspekty operatívneho vyťažovania kriminalistom

188. Psychologické aspekty profesie policajta – všeobecná charakteristiky

189. Osobnostné predpoklady policajta – osobnostná charakteristika, podmienky výberu

190. Rodové špecifiká vo výkone policajnej činnosti (policajtka / policajt) 191. Policajt a vplyv jeho profesie na osobný život

192. Psychické problémy policajtov v súvislosti s výkonom služobných činností

193. Psychické poruchy policajtov v súvislosti s výkonom služobných činností

194. Psychologické aspekty samovražedného konania policajtov

195. Kolegiálne vzťahy policajtov a ich psychologická interpretácia

196. Trestné činy policajtov – motivačné aspekty, špecifické trestné činy

197. Psychologické problémy policajtov v služobnom dôchodku

198. Policajti a alkohol (príčiny, zvládanie, následky)

199. Policajti a prijímanie úplatkov (príčiny, korekcia)

200. Budúcnosť kriminálnej a investigatívnej psychológie na Slovensku

autor: Mgr. Bc. Ondrej Kubik, PhD., © 2014